Od konca augusta sa u nás „vychovávame“  NEVÝCHOVNE. Myslím si, že máme veľmi pekné výsledky. Naschvál píšem, že „vychovávame“ lebo celé to nie je len o deťoch, ale hlavne o nás rodičoch. Kým si  pozriete o čo ide tak snáď taký jeden „nevýchovný“ s naším FEDOROM a prečo sa niekedy oplatí deti počúvať  :).

Nedeľa ráno. Potrebovala som ešte niečo upratať ale chýbali mi aj veci k príprave obedu. Deti boli celý týždeň choré, poriadne neboli vonku a ja som tiež potrebovala chvíľu vypnúť hlavu tak hovorím:

„FEDORKO pôjdete s ockom a LUJZOU na nákup ja zatiaľ poupratujem.“ Lenže FEDOR začal, že on nikam nechce ísť a že chce aby ocko ostal doma a že si mám ísť sama s LUJZOU… No vošla do mňa zlosť, veď hádam mi tu tento chlapec nebude rozkazovať. Keďže emócie gradovali tak mu od zlosti  hovorím: „Tak vieš čo ostaň si tu doma s ockom my baby odchádzame von!“

Vonku bolo krásne počasie, dievčatko v kočíku hneď zaspalo a vzduch sa akosi ľahšie dýchal. Urobila som v pohode nákup vybrala som si podľa chuti-konečne na živo nie on-line…

Prišla som domov. Vyškerený FEDOR mi nadšený otvoril dvere a natešený mi ukazoval poupratovaný byt. Nezmohla som sa na nič iné len: „FEDORKO, no ako perfektne si to vymyslel, že si ma poslal na ten nákup :)."

Pred pár mesiacmi by som s ním bojovala a presadzovala si svoje  ale mala som na výber a vybrala si tú nezvyčajnú možnosť „počúvnuť“ dieťa.

Rodičovská láska je jedna z najväčších síl na svete a rodičovská bolesť má rovnakú silu.

Dáva zmysel podporovať tú prvú. Pretože potom tá druhá prirodzene mizne.

Katka Králová

 

https://vychovanevychovou.cz/kurz/?a_box=rz9tqnaz